Flákaním po svete spoznáte mnoho nových ľudí. Niektorým len pozdravíte, iní Vás rozveselia, s niektorými si vzájomne pomôžete. No len málo z nich sa stane aspoň na chvíľu reálnou súčasťou Vášho života tak, ako sa v posledných mesiacoch stali súčasťou toho nášho Slávka s Matejom. A že sa stali súčasťou každodennou, o tom by vedeli najlepšie rozprávať tie pootvárané okienka Photoshopu na mojom počítači.
Keď sa nám prvýkrát spoločne skrížili cesty v byte na Rosenli nikdy by ma nenapadlo, že o rok budeme ešte stále v Nórsku. Už tobôž nie, že sa staneme svedkami príbehu jednej krásnej nórskej svadby.
Svadobnej prípravy sa dôstojne zhostila nevesta a všetko od miesta činu po šaty vznikalo tak nejako hand-made a svojpomocne. Každý, kto vedel a mohol, tak pridal ruku k dielu a pomohol.
Ruku k dielu sme pridali aj my a všetko spustili fotením na svadobné oznámenie. V deň fotenia nás ráno už tradične uvítal nórsky dážď a textovka od nevesty "mam depku ma prsat cely den". No, čo viac vás môže potešiť pri rannej káve? Už hádam len sms od ženícha:" Som zbaleny a na trajekte do Danska. Nehladajte ma".
To sa chvalabohu nestalo a aj počasie k nám bolo nakoniec milosrdné. Menej milosrdná bola už pani suseda v historickom centre Gamle Stavanger. Keď celé fotenie zahájila výkrikom "I don´t like you ! ! " a parádnym zdrbom pred všetkými turistami mysliac si, že sme jej otrhali kvety zo stromu. Ach, kiež by vedela ako sa chlapci s defektom na bicykli pre ne hnali cez tri ulice a zbierali ich zo zeme v parku. Ten defekt nespomínam náhodne. Bicykel mal byť totiž dôležitou rekvizitou fotenia na znak toho, že sa spoločne vydávajú na novú cestu životom. Tak si vravím - veď na každej ceste bývajú nejaké prekážky, ktoré treba prekonať... Intenzívne pri tom spomínam na photo-workshop s Martinom Vrabkom, ako sme vášnivo diskutovali o atmosfére počas fotenia a o tom, ako má byť model správne naladený. Vravím si, že toto už nezachránim ani romantickým podmazom "Hallelujah" z reprákov.
Niekedy však z motyky vystrelí a nečakané sa stane reálnym. Takto to chvalabohu dopadlo aj s nami a nálada bola nakoniec parádna.. že by šťastie začiatočníkov?
Návrhov bolo niekoľko a aj keď je pravda, že svetlo sveta v tlačenej podobe uzrela nakoniec úplne iná verzia, táto je moja obľúbená...
Potom prišli na rad reálne predsvadbné prípravy, skúšky účesu, make-upu a radostný ošiaľ zo šiat, kytice či fialových pom-pom gúľ.
 |
Samotné svadobné fotografie vznikali vlastne tak trochu predsvadobne, o týždeň skôr, aby bol pokoj a čas na všetko naplánované a vysnívané.
Ráno nás pri káve uvítala už tradične rituálna sms: " Poplach! ma prsat ! ! ". To sme už zvládli mávnutím ruky, aj keď vysnívané boli fotografie zaliate slnkom. Čo už, v Nórsku nič netradičné. Dúfajúc, že to s trojhodinovými prípravami stihneme kým sa nerozprší sme začali presúvať nábytok a chystať z nášho príbytku improvizovaný ateliér.
A ako to celé dopadlo? Ako dopadli fotografie? Tak presne o tom napíšeme čoskoro. Čaute z nášho alternatívneho svadobného home-made ateliéru.
Áno, niekedy totiž stačí, že zážitky sú intenzívne.
Niekedy však môžu byť aj pozitívne.
Obzvlášť v čase, keď to najmenej čakáte...
Niekedy však môžu byť aj pozitívne.
Obzvlášť v čase, keď to najmenej čakáte...
---
Život je totiž skvelou príležitosťou na splnenie svojich snov.
---
---
