Nepál. Vlastný názor na túto krajinu si je dobré nechať trochu odležať. Je dobré sa z nej vrátiť, osprchovať, vyspať sa, pozrieť dva krát fotky a až potom to celé správne vynikne. Premýšľam nad príčinou. Myslím, že je to preto, že človek v Nepále stratí veľmi rýchlo k obvyklým veciam mierku.
Pristávame v Káthmandu, bájnom to meste. Skúste si to povedať nahlas, Ká-Thman-Dú. Ja to mám v špeciálnej, skoro až rozprávkovej kategórií. Ako Baghdád. Ten názov tak správne cestovateľsky "drhne". V mojom prípade fakt nejde o expresiu - prelietam sem z hlavného mesta Malajzie a ako suvenír si v hrdle nesiem poctivý zápal. Pozerám cez zaprášené okno starého autobusu a nechávam sa unášať, tak ako väčšina cestovateľov, do prefláknutej štvrti Thamel.
Rozhodovacia paralýza
Toto miesto je iný vesmír. Mesto v meste. Nieje to skutočný Nepál, je to ázijský Nový Targ. Obrovské trhovisko s vybavením všetkého druhu. Väčšinu turistov to nechtiac zmelie práve sem. Kupuje a predáva sa tu úplne všetko, nové, staré, či opravené, za zlomok ceny tu zoženiete posledný Mesnerov cepín, trochu preležaný spacák SirJoseph či podľa predavača "správne" preliačený benzínový varič. Kto si nevie vybrať z meníčka o troch chodoch tak nech sem ani nejde. Thamel dokonale prehĺbi vašu rozhodovaciu paralýzu a spôsobí, že sa budete už do konca života tajomne usmievať pri vyslovení značky NorthFace. Nákupy nemusím ani doma, absolvujem ich skôr v sebaobrane. Tu sme strávili tri vyčerpávajúce dni a okrem kompletnej výbavy vybavili nutné formality. Štyri pasové fotky a 4,000 rupiek meníme pri okienku za povolenie ACAP a TIMS. Je to vraj nutnosť, do týchto dokladov budeme zbierať razítka pri vojenských kontrolách rozmiestnených po trase.
Lentilky, farebný svet v hrsti.
Až pri posledných raňajkách na streche sa dozvedáme o oslave jari - hinduistickom sviatku Holi, ktorý práve v deň odjazdu knokautoval mesto. Po uliciach sa melú ľudia poprášení farbami, zo striech sa lejú vedrá s vodou, všetci blbnú. Na autobusák preto berieme buržoázne taxík, ktorý si srabácky necháme zavolať už z hotela. Krátime tým čas na ulici na nutné minimum. Farby niesu toxické (aj keby áno tak to v tejto časti sveta nikto moc neskúma), v podstate to bola celkom sranda, len sa nám nezdalo sexy chodiť potom dva týždne nafarbení na zeleno-oranžovo-fialovo.
Môj vzťah k Holi festivalu sa naplno vyformoval práve v momente, keď nám niekto za jazdy hodil do autobusu cez strešné okno igelitku plnú tekutiny vody. Aspoň dúfam, že to bola voda. V plnej rýchlosti sa obsah rozletel a tak definitívne spláchol čaro tohto spôsobu oslavy.
Najlepší čas zamávať civilizácií. Smerujeme do dedinky Besisahar. Tam, pod nohami veľkých kopcov, začíname naše takmer dvoj týždňové putovanie.
 |
| V diaľke a výšinách za nami tajomné kráľovstvo Mustang |
 |
| Pohoda sa (u mňa) povie rusky pagóda. Toto je teda "pohoda na pagóde." Zdrávstvujte! |
 |
| Nevšedné divadlo v Manangu. Tip! - Pre lepšie maskovanie si otočte v divočine čapicu naruby. Zvieratá už na diaľku pochopia, že ste mentálne menej zdatný jedinec a prestanú vás brať ako hrozbu. |
 |
| "Supy taky potřebujou žrát!", ako vo westerne. Rozpätie krídel supa himalájskeho nezriedka dosahuje tri metre a zopár týchto desať kilových mäsotariánov vie ohlodať mŕtveho yaka do dvoch hodín. Majestátny tvor, bolo fascinujúce byť tak blízko. |
 |
| Túto máme pracovne nazvanú "traja králi". V Manangu sa vedia decká zahrať fakt so všetkým. |
 |
| Nepálsky pes model "ritchbag". U mňa menej preferovaná forma budúceho prevtelenia. |
